Ako by si s odstupom času ohodnotila tréningový pobyt v Dánsku? Ak by si mala možnosť vrátila by si sa tam?

„S odstupom času pobyt v Dánsku hodnotím rovnako pozitívne ako keď som tam bola. S tým, že teraz ako som opäť na Slovensku veci vnímam inak, a aj ja k nim pristupujem inak. Samozrejme, vrátiť by som sa tam vrátila, a to bez váhania.“

V čom vidíš najväčšie rozdiely medzi tréningom tam a doma? Je to len o tréneroch, sparingu či prístupe, alebo zohráva rolu aj niečo iné?

„Najväčší rozdiel medzi Slovenskom a Dánskom je určite v prístupe, a to či už z trénerského hľadiska alebo aj z toho hráčskeho. Iná intenzita tréningu, nové cvičenia, nový tím ľudí, a všetci ochotní pomôcť a posúvať ťa dopredu za svojimi cieľmi.“

Peter Gade, hráč svetového kalibru, spolu s ďalšími asistentmi – ako vyzerali tréningy pod ich vedením, ako často boli pri tebe na kurte, ako často s tebou riešili prípadné chybné kroky či údery?

„Tréningy vyzerali nasledovne a to tak, že deň vopred som mala napísaný tréning v jednej internetovej aplikácií, na ktorý som sa mohla dostatočne pripraviť. Každý z nás mal rôzny tréning a na niečo iné zameraný. Prístup bol veľmi individuálny. Vždy keď si tréner niečo všimol alebo ja som sa zabudla sama opraviť, tak mi to pripomenul.“

Ak by si mala v skratke opísať priebeh tréningu, od úplného začiatku po jeho koniec, ako prebiehal?

„Každý deň sme mali rôzny program. Viac-menej, každý deň bol zameraný najviac na obranu keďže v nej videl Gade rezervy. Do haly som každý deň prišla o 45 minút skôr, nech sa dokážem dostatočne rozcvičiť a pripraviť, aby som hneď od začiatku mohla ísť do maximálnej záťaže. Začínali sme s “warm up games”, ktorých cieľom bolo sa aj rozcvičiť, no aj sa zabaviť. Potom nasledovalo 30 minút individuálneho footworku s jedným z trénerov. Ďalej prišiel na rad multifeeding predných oboch rohov, kde bolo zameranie na prácu nôh aj správnu techniku úderov. Potom ma čakali cvičenia 2v1, kde sme si precvičovali obranu v intervaloch 6x45/15. Posledná hodina tréningu bola zameraná vždy na individuálnu techniku, podľa toho kto čo potreboval. Končili sme samozrejme strečingom.“

V akadémii sa asi nachádzali hráči rôznych národností a veku, boli ste aj nejak pomiešaní v rámci skupín, rozumeli ste si? Našla si si tam nejakých kamarátov, s ktorými ostaneš v kontakte aj teraz?

„V akadémii bolo najviac dánskych hráčov. Všetci boli veľmi milí, nápomocní, no mimo haly sme spoločne netrávili nikto s nikým čas. Takže s hráčmi som bola v kontakte, ale len v hale.“

Dostala si v závere od trénerov nejakú spätnú väzbu? Cítiš sama na sebe, že ti tie dva týždne niečo dali, v čom konkrétne si myslíš, že si sa zlepšila?

„Samozrejme, na konci som mala rozhovor so všetkými trénermi, od ktorých som dostala rady, ich pohľad na mňa, a celkovú moju cestu za úspechom. Tieto dva týždne mi dali veľmi veľa, hlavne čo sa týka skúseností. Nové cvičenia, nové pohyby, nové nápady na rýchlejšie napredovanie od skúsených trénerov. Tak ako by povedal Gade “zober si čo najviac ako môžeš, vnímaj všetko okolo seba”. Tak sa aj stalo, a odchádzam odtiaľ ako hráč, ktorý vníma seba, ale aj svoj prístup na kurte omnoho viac.“

Ak by si mala možnosť, čo konkrétne by si rada v rámci tréningov zaradila aj tu na Slovensko?

„Na Slovensku by som viacej zaradila pohyb, takzvaný “footwork”. Je to najpodstatnejšia časť bedmintonu, no mnohokrát na ňu zabúdame, a žiaľ ale aj našťastie som to tam zistila.  Teraz mám mnoho možností a príležitostí na tom pracovať každý deň.“

Spomínala si, že okrem tréningov v hale si mala aj posilňovňu – trénovala si tam samostatne, alebo ste ako skupina trénovali aj tam? Ako to fungovalo?

„Trénovala som samostatne, s tým, že program do posilňovne som mala od svojho kondičného trénera Petra Fijalku z Bratislavy. Mali sme aj video-hovor, kde som cvičila a on mi v prípade potreby opravoval techniku cviku.“

A na záver priama otázka od čitateľa – stretla si sa so situáciou, že ti nestačila angličtina, ktorou rozprávaš?

„Nestretla. Nemám angličtinu na nejakom vysokom leveli, ale stačila mi. Všetci tam rozprávajú pekne a zrozumiteľne, takže s tým som nemala absolútne žiaden problém. Ďakujem všetkým, ktorí ma podporujú. Či už trénerom, či môjmu klubu, alebo aj kamarátom a rodine.“