Klubová výzva: AC UNIZA Žilina
21. 5. 2020
„Od 13. marca nám nečakane skončili tréningy a súťaže. Nevedeli sme ako dlho táto situácia bude trvať, dúfali sme, že čo najskôr pominie. Cez voľný čas sme si spojazdnili klubový web, profily na sociálnych sieťach, oprášili sme aj niekoľko rokov staré fotky, dokumentovali činnosť klubu a podobné veci, na ktoré nikdy nebol čas.“
„Už dlhšie sa snažíme hráčom vštepovať individuálne cvičenia na doma, a to cez domáce úlohy, tréningové denníky, povzbudzovaním aby chodili behať. Dúfali sme, že situáciu zvládnu aj bez zbytočných „výziev“ na sociálnych sieťach. Žiaľ, vyzerá to, že ešte nás v tomto smere čaká veľa práce, pretože väčšina zverencov nemá problém žiť bez akéhokoľvek pohybu.“
„Našťastie, opatrenia nám dovolili začať trénovať vonku a tak sa od mája stretávame 3x do týždňa. Keďže netušíme, kedy súťaže začnú, trénujeme ako keby sme mali začiatok letnej prípravy. Teda kondičné schopnosti všeobecnými podnetmi. Od bedmintonu máme pokoj. O to viac si ho užijeme, keď sa vrátime do telocvične.“
„Zatiaľ objavujeme krásu doteraz nepoznaného. Ako chutia mušky počas šprintov, čo je to pichanie v boku počas dlhých behov v prírode, objavujeme, čo je laktát, prepálené tempo a ten pocit na zvracanie na stredných tratiach. Že nie je ľahké skoordinovať ruky s nohami pri rôznych skokoch, hodoch. Pozorujeme, že keď sme po 120 drepoch mali minule obrovskú svalovicu, tak čo s nami spraví teraz 160 a podobné krásy.“
„Aby sme sa netlačili na preplnenom funkčnom atletickom ihrisku Žilinskej univerzity, tak sme si našli jedno zarastené a opustené. A medzi tréningami sa na brigádach učíme pracovať s motykami, lopatami, krompáčom, rýľom, fúrikom. Zaujímavé, že dnešnej mládeži to všeobecne ide asi tak ako dôchodcom práca so smartfónom. Ale som presvedčený, že sa všetko postupne naučia.“
Ladislav Koribský
