máj 2018
po ut st št pi so ne
 
7
14
15
16
28
29
30
     
             

Rozhovor s bývalým majstrom sveta

  24. 7. 2013
Celý bedmintonový svet je pripravený na najväčšie podujatie tohtoročného kalendára. No a tu je niekoľko slov od Thomasa Layborna.

Do začiatku majstrovstiev sveta zostávajú už iba tri týždne. Európa má tento rok veľké ambície, najmä po minuloročnej medailovej žatve na Olympijských hrách v Londýne. Hovorí sa, že nikto si nepamätá porazených a byť šampiónom je výnimočné. Čína získala všetky svetové tituly v roku 2010. V roku 2009 sa tešilo aj zopár Európanov. Medzi nimi bol aj dánsky pár Thomas Laybourn a Kamilla Rytterová Juhlová, ktorý sa tešil z titulu majstrov sveta v zmiešanej štvorhre. Laybourn dnes už bedminton nehrá a venuje sa rodinnému životu, trénovaniu či podnikaniu. „Nový život sa práve začal a je to veľmi zaujímavé a vzrušujúce. Keď som obzriem späť, moje vzťahy s ostatnými hráčmi boli naozaj dobré a jedinečné. S každým z nich som precestoval množstvo času. Pri spomienkach na víťazstvá vo veľkých turnajoch sa mi však cnie. Je však mnoho vecí, bez ktorých mi je lepšie,“ hovorí Laybourn. „Bolo ťažké bojovať proti zraneniam, najmä počas mojich posledných rokov. Každé ráno bolo náročné, musel som vstať z postele a ísť trénovať. Som človek, ktorý robí všetko na sto percent. To je jedna z vecí, bez ktorej sa zaobídem. Týka sa to najmä vášho tela, musel som si dávať pozor na to, čo jem, ako sa hrám s dcérkou, počas toľkého cestovania mi veľmi chýbala moja rodina – to všetko mi naozaj nechýba,“ povedal charizmatický Dán. „Keď som bol mladší, moji priatelia mi vždy vraveli, že im chýbam, pretože som s nimi nemohol nikam chodiť. Nechcem tým povedať, že som stratil priateľov, ale pochopil som, že niektorí z nich sú lepší, pretože chápu môj život. Moja dcéra bola ešte malá a ja som nebol pri tom, keď povedala svoje prvé slová, nevidel som ju prvýkrát chodiť. Naozaj mi tieto tri roky jej života veľmi chýbajú,“ pokračuje Laybourn. „Na veľkej dovolenke som bol ešte s mojou rodinou v Spojených štátoch amerických, ale so svojou, ženou som viac ako osem rokom a spolu sme boli na dovolenke iba raz – aj to len počas troch dní vo Francúzsku. Musel som totiž veľa trénovať. Preto si teraz čas s rodinou užívam naplno. Predtým som kvôli bedmintonu cestoval ročne aj sto dní. Svoju ženu som stretol práve vo svete bedmintonu, hrala ho takisto, ale nie na takej úrovni. Myslím si, že nám pomohlo aj to, že poznala prostredie a vedela to pochopiť,“ myslí si bývalý dánsky reprezentant. „Ako tínedžer som bol veľmi lenivý a nechcel som trénovať. Chcel som sa len túlať s mojimi priateľmi. Potom sa však niečo zmenilo. Možno by som mohol povedať, že som vyrástol, ale myslím si, že išlo skôr o vzdelanie. Ako osemnásťročný som sa vydal správnou cestou. So vzdelaním môžete odštartovať cestu, ktorá z vás spraví úspešného človeka. Ľudia sa ma ako 22-ročného pýtali, prečo nie som v národnom tíme. Vtedy som začal premýšľať o intenzívnejšom trénovaní a myslel som aj na reprezentáciu,“ hovorí Laybourn. „V Dánsku je prirodzené, že po škole príde práca, ale ja som nechcel zostať v ulite, máme iba jeden život. Nechcem strácať čas vecami, ktoré nechcem robiť. V snahe dostať sa do reprezentácie som obetoval všetko, moju prácu, auto aj rodinu, čo bolo šialené. Môj otec mi vždy vravieval, že sa o veci musím zaujímať. Keď som bol mladý, tieto reči som ignoroval, ale časom mi to začalo dávať zmysel. Kým som hral bedminton bol som veciam otvorený, bol som skutočne nezávislý,“ pokračuje Dán. „Moja rodina mi na olympiáde veľmi fandila a bolo skvelé odísť takto. V hlave mi znelo len to, že moja kariéra je na konci. Pamätám si na to, keď sme prehrali, mal som slzy v očiach. Hrali sme proti vynikajúcim Číňanom, mal som zmiešané pocity a bolo to naozaj výnimočné, pretože to bol môj posledný duel a vedel som, že sa na kurty už nikdy nevrátim. Ak sa pozriem späť, tak moja kariéra bola úžasná, dosiahol som toho veľmi veľa. Počas týchto rokov som sa zmenil na človeka, ktorým som dnes. Dúfam, že na moje úspechy budú vedieť nadviazať aj ďalší dánski hráči. Všetko je možné,“ dodáva Laybourn.