jún 2018
po ut st št pi so ne
       
4
5
6
11
18
25
 
             

Denník A.Peruňskej: 1.časť

  11. 6. 2018
Juniorská majsterka Slovenska Alžbeta Peruňská strávi časť letnej prípravy v Indonézii, kde sa pripravuje v akadémii Asepa Suharna. Ako našej reprezentantke ubehol prvý týždeň, čo zažila a ako sa prispôsobila náročným podmienkam?

„Prvý týždeň v Indonézii mám za sebou. Pomaly si zvykám na veľkú vlhkosť a teplo, ale pri tréningoch je to veľmi ťažké. Každý deň máme ráno 3 hodiny bedmintonový tréning a poobede buď posilku alebo beh.“

 

„V stredu poobede a celú nedeľu máme voľno. Podmienky v hale a vlastne v celej časti Indonézie, kde som, sú oveľa horšie ako na Slovensku. Niekedy po kurte prebehne šváb a po stenách sú jašterice. Aspoň som si uvedomila, že aj napriek tomuto sa dá tvrdo trénovať a hráči sa dokážu dostať na svetovú úroveň.“

 

„Máme dvoch trénerov, spoluhráči sú cieľavedomí a poctivo trénujú. Celkovo ľudia sú tu milí a priateľskí, aj keď veľakrát na mňa pozerajú ako keby som pochádzala z inej planéty.“

 

„U trénera Asepa mám zabezpečený pobyt, veľa výborného jedla a samozrejme všetko, čo potrebujem. Teraz ma čaká trochu náročnejší týždeň a dúfam, že to zvládnem.“

 

Doplníme, že Betka trénuje pod dohľadom Asepa Suharna, ktorého asistentom je 24-ročný Hardianto Kurniawan. Akadémia sa nachádza priamo v Jakarte, v oblasti, ktorá sa nazýva Pamulang.

 

Betkine zážitky môžete sledovať aj na jej facebookovskej stránke, kde sa s Vami podelila o skúsenosti z atletickej dráhy či zrekapitulovala svoj prvý „indonézsky týždeň“.


„Atletická dráha ? Nie. Im stačí behať po ceste, kde nie sú chodníky, medzi autami a motorkami..Aj toto bol pre mňa jeden z mnohých zážitkov, keďže na mňa všetci okoloidúci pozerali, ako keby som bola z iného sveta. Jeden z trénerov nás doprevádzal na motorke...“

„Zatiaľ čo ja som odbehla len 6 km, ostatní išli aj 12 alebo 18km. Tento mesiac majú moslimovia pôst, takže budíček si ráno nenastavujem len ja. O 3 ráno počuť na celé mesto modlitby, ktoré majú zobudiť ľudí, aby sa najedli a napili, lebo potom môžu až po šiestej večer. Takto fungujú mesiac a naozaj si neviem predstaviť popri tom trénovať, pretože pár z mojich spoluhráčov tento pôst dodržuje aj v 14tich alebo 15tich rokoch. Majú trochu menej záťaže, ale aj tak to musí byt namáhavé.“

A čo Betka za úvodný týždeň stihla? 

- ochutnala som veľmi veľa indonézskeho jedla, ktoré je mimochodom veľmi dobré (nie je deň, kedy by som nejedla ryžu)
- spoznala som nových ľudí - celú rodinu môjho trénera, je to veľká rodina a sú veľmi milí a priateľskí
- videla som nové miesta, všade je plno motoriek a ľudí
- každú noc ma zobudil “budíček” o tretej ráno
- zistila som, že to chce ešte veľa driny, hlavne musím posilniť nohy, ktoré potrebujem mať tak 5krát silnejšie, aby som to tu zvládala

Na záver ešte jedna pikoška. Ako sama Betka píše, každú stredu zvyknú jej noví spoluhráči nosiť červený dres, a pred každým tréningom absolvujú modlitbu.

 

Facebook stránka -  https://m.facebook.com/alzbeta.perunska

 

Blížiace sa podujatia